Svätá Faustína o Pekle

Ako to asi vyzerá v Pekle? Na to zrejme nikto zaručenú odpoveď nedá. Ostatne, nemalo by nás to ani zaujímať, veď náš cieľ je Nebo, čo tam po pekle.

Svätá sestra Faustína, nás však prostredníctvom svôjho denníčka varuje a vyzýva k modlitbe za duše v očistci a za obrátenie hriešnikov. Boží anjel ju vzal do pekla a toto si 20 októbra 1936 zapísala:

Dnes som bola v priepastiach pekla. Viedol ma anjel. Je to miesto veľkých muk. Jeho územie je veľké. Druhy muk, ktoré som videla: prvé utrpenie, ktoré vytvára peklo, je strata Boha, druhé – ustavičné výčitky svedomia, tretie – tento osud sa už nikdy nezmení, štvrtá muka je oheň, ktorý bude prenikať dušou, ale ju nezničí. Je to strašná muka. Je to oheň čisto duchovný, zapálený Božím hnevom. Piata muka je ustavičná tma a strašný dusivý zápach. Hoci je tma, satani a zatratené duše sa navzá­jom vidia a vidia všetko zlo iných aj svoje. Šiesta muka je ustavičná prí­tomnosť satana, siedma muka – strašné zúfalstvo, nenávisť voči Bohu, zlorečenia, kliatby, rúhanie. Sú to muky, ktoré všetci odsúdení trpia spo­lu. Ale to nie je koniec trápenia. Sú jednotlivé muky pre duše, a to sú muky zmyslov. Čím ktorá duša hrešila, tým je mučená strašným spôso­bom, ktorý sa nedá opísať. Sú tam strašné jamy, priepasti muk, kde sa jedna muka odlišuje od druhej. Zomrela by som pri pohlade na tie straš­né muky, keby ma nepodopierala Božia všemohúcnosť. Nech hriešnik vie, že akým zmyslom hreší, takým bude mučený po celú večnosť. Píšem o tom na Boží rozkaz, aby sa žiadna duša nevyhovárala, že pekla niet alebo že tam nikto nebol a nevie, ako tam je.

Ja, sestra Faustína, som bola na Boží príkaz v pekelných priepastiach, aby som mohla hovoriť a svedčiť dušiam, že peklo existuje. Teraz nemôžem o tom hovoriť, mám príkaz od Boha, aby som to zanechala napísané. Satani prejavovali voči mne veľkú nenávisť, ale na Boží príkaz ma museli poslúchať. To, čo som napísala, je len slabým tieňom toho, čo som videla. Všimla som si jednu vec: je tam najviac duší, ktoré neverili, že peklo jestvuje. Keď som prišla k sebe, nemohla som sa spamätať zo zdesenia, ako strašne tam duše trpia. Preto sa ešte vrúcnejšie modlím za obrátenie hriešnikov. Ustavične vzývam Božie milosrdenstvo pre nich. Ó, môj Ježišu, radšej budem do konca sveta zomierať v najväčších mukách, než by som Ťa mala uraziť čo i len najmenším hriechom.